Tajomstvo pupočnej šnúry
Vývoj pupočnej šnúry
Jednoduchý pupok vzniká už v 4. týždni tehotenstva, kedy sú v ňom uložené základy ciev pupočnej šnúry, žĺtkové cievy a štruktúry embrya. Postupnou tvorbou sa nahradí žĺtkový vačok a počas 7. – 9. týždňa tehotenstva vzniká jeden povrazec – pupočník. Na konci 2. mesiaca je pupočná šnúra plne vyvinutá, avšak s plodom rastie až do pôrodu. Vzhľadom k tomu, že veľmi rýchlo rastie, skrúti sa do špirály. Tým sa predchádza zauzleniu alebo zapleteniu šnúry. Pupočná šnúra môže mať rôzny priemer (obvykle 1 – 2 cm). Je elastická, čo bábätku umožňuje pohyb.
Tepny v pupočnej šnúre
Obvykle obsahuje pupočník 3 cievy (2 pupočné tepny a 1 pupočnú žilu). Sú skryté do rôsolovitej hmoty, ktorá sa nazýva Whartonova želatína a ktorá chráni tepny a žily vnútri pupočníka pred stlačením alebo poškodením. Povrch pupočnej šnúry je pokrytý ochrannou vrstvou – membránou zvanou amnión. Gynekológ kontroluje stav pupočníka v priebehu celého tehotenstva. U 1% tehotenstiev sa v pupočnej šnúre vyvinie len jedna tepna. Dôvody nie sú známe. Avšak i jedna tepna je dostačujúca a tehotenstvo môže prebehnúť bezproblémovo. Žena je len viac sledovaná.
Dĺžka pupočnej šnúry
Pupočná šnúra býva dlhá okolo 50 cm. Môže však byť kratšia alebo výrazne dlhá – až 130 cm. Za normu sa považuje dĺžka 30 cm. Za minútu ňou pretečie až pol litra krvi. Ak je šnúra veľmi krátka, môže byť pôrod komplikovanejší. Pri veľmi dlhej šnúre zasa hrozí omotanie okolo krku bábätka.
Pupočná šnúra okolo krku
So šnúrou omotanou okolo krku sa rodí tretina všetkých detí. Vo väčšine prípadov táto skutočnosť neznamená žiadne problémy. Problém môže nastať vo chvíli, keď je pupočná šnúra veľmi utiahnutá, tým je ohrozené správne okysličovanie bábätka. Tento stav sa dá včas zistiť pravidelným monitorovaním srdcovej akcie bábätka počas pôrodu.
Pupočná šnúra nemá nervy
Naozaj v pupočnej šnúre nie sú žiadne nervy. Znamená to, že prestrihnutie pupočnej šnúry nie je pre bábätko ani pre mamičku bolestivé.
Krv bábätka X krv mamičky
Zaujímavé je, že krv bábätka sa nemôže zmiešať s krvou mamičky. Dôvodom je tenká vrstva, ktorá oddeľuje krvné cievy. Vďaka tomu je možné, že dieťa aj matka môžu mať rozdielne krvné skupiny.
Liečivá pupočná šnúra – pupočníková krv
V pupočnej šnúre je krv bohatá na krvotvorné kmeňové bunky. Tie môžu byť využité pri liečbe niektorých ochorení. Je možnosť nechať si po prestrihnutí pupočnej šnúry odobrať tzv. pupočníkovú krv pre prípadnú vlastnú potrebu, alebo ju darovať. Všetky potrebné náležitosti spojené s odberom pupočníkovej krvi je nutné vybaviť už pred samotným pôrodom.
Prestrihnutie pupočnej šnúry
V posledných rokoch sa už aj odborníci zhodujú na tom, že je prospešné počkať, až pupočná šnúra dopulzuje. A až potom ju prestrihnúť. Bábätku sa tak dostane drahocenná krv, ktorá by inak po skorom prestrihnutí pupočníka zostala v placente. Neskoršie prestrihnutie, až po dotepaní pupočníka, sa spája s vyššou hladinou železa u detí.
Po pôrode sa pupočná šnúra zasvorkuje dvoma svorkami. Jedna svorka je vo vzdialenosti 3 – 4 cm od bruška bábätka. Druhá svorka na konci pri placente. Potom sa za prvou svorkou šnúra prestrihne. Pahýľ postupne vysychá a do niekoľkých dní odpadne alebo pred prepustením z pôrodnice bábätku zaschnutý pahýľ odstrihnú. Tvar pupku bábätka nesúvisí s pupočnou šnúrou.
Lotosový pôrod
Keď sa pupočná šnúra po pôrode neustrihne a zostáva nedotknutá, hovorí sa tomu lotosový pôrod. Dieťa zostáva pripojené k placente až do doby, kým šnúra sama prirodzene neodpadne. Hovorí sa, že vďaka tomu dieťa z placenty aj po pôrode môže čerpať dôležité látky. V niektorých pôrodniciach však lotosový pôrod neumožňujú, pretože sa domnievajú, že to nenesie žiadne výhody, zato riziko infekcie.
