Čo si bábätko zapamätá a na čo zabudne?

Vytvorené 01.10.2021
V rámci našich životných spomienok sa nám niekedy vybavia zvláštne obrazy a často nevieme, kam ich zaradiť. Môžu to byť spomienky z raného detstva. Je možné si niečo zapamätať z našich detských liet? Ak si dokážeme spomenúť na nejaké malé chvíle, napríklad z doby batoľaťa, na čo si len budú pamätať naše deti? Bude ich trápiť každá naša výčitka, každý náš trest? Alebo na všetko zabudnú? Môžeme im nevedomky zmeniť danú osobnosť? A zasa nebolo by pekné, keby si spomenuli na každé naše pohladenie?

Spomienky bábätka 0 – 1 rok

Podľa rôznych prieskumov si bábätká do šiestich mesiacov môžu pamätať svoje narodenie, aj priebeh pôrodu. Dokonca si môžu zapamätať aj nejaké spomienky snáď z minulých životov. Americkí vedci preukázali, že deti do pol roka života rozumejú mnohým jazykom a vedia počítať aj rozoznávať tvary. Bohužiaľ do roku dieťaťa všetky tieto schopnosti zabúdajú, ako by sa vymazali, vygumovali a deti sa učia svojim úplne novým schopnostiam znova, s čistým listom. Ako rastie a vyvíja sa mozog dieťaťa, menia sa aj jeho spomienky, rozširuje sa centrum pamäti. Avšak progres pamäte je tak minimálny, že v dospelosti si ťažko človek dokáže udržať tak ranné spomienky. Každopádne mnoho ľudí si pripomína neidentifikovateľné obrazy, pripomínajúce farebné mapy či škvrny. Možno sú to práve spomienky na detské izbičky alebo postieľky či známe tváre.

Spomienky dieťaťa 1 – 2 roky

Jediné, čo si potom deti pamätajú po roku života, sú práve hlasy, vône a tváre, predovšetkým tých, čo sa okolo nich vyskytovali najviac, teda známe tváre rodiny. A to je pre deti dôležité, preto by sme s nimi mali do roka čo najviac hovoriť. Hlasy a slová si totiž deti zapamätajú najviac. Práve slová sa batoľatá učia od nás dospelých, slovo si dokážu rýchlo zapamätať a neskôr ho aj správne a s citom použiť. Pozor na slová, ktoré pred nimi vyslovujeme. Aj keď si myslíme, že ich ešte nevnímajú, veľmi dobre si ich zapamätajú. Podľa odborníkov sa nám aj v dospelosti dokážu vybaviť vety či napomínania, ktoré sme počúvali ako batoľatá. Niektoré príkazy však deti nedokážu pochopiť, napr. „Choď mi z očí“ a pod., preto si ich pamätajú. Náš mozog i mozog dieťaťa je schopný si zachovať dokonca aj príjemné spomienky na dlhú dobu, pekné krajiny a miesta, avšak v dospelosti by ich z nás dokázala vytiahnuť asi len hypnóza. Na čo najviac batoľatá zabúdajú, takisto ako aj my dospelí, sú zlé, bolestivé či nepríjemné skúsenosti a spomienky, pokiaľ nie sú dlhodobé. Dlhodobé nepríjemnosti sa menia v traumy, a tie medzi zabudnuté záležitosti bohužiaľ nepatria, tie si deti uchovávajú po celý život a mení sa im tak bohužiaľ i typ osobnosti, za určitých situácií nenávratne.

Spomienky dieťaťa 2 – 3 roky

Od dvoch rokov si už deti pamätajú a zapamätávajú na celý život omnoho viac, pamätajú si radosti i trápenia, dokážu si spomenúť na pekné momenty svojho života, na narodeniny, na darčeky, väčšinou z toho všetkého však zostanú v dospelosti len čriepky. V určitých chvíľach sa deťom z obdobia dvoch, troch rokov vybaví takmer všetko, na čo si potrebujú spomenúť (farby, obľúbené veci, činnosti, situácie i miesta). My rodičia by sme mali byť opatrnejší na slová, napomínania i tresty, predsa len, aby si zo svojho detstva zapamätali len to najkrajšie, aby získali zo svojho detstva a svojich rodičov večný vzor. Tento vek je preto dôležitý pre výchovné tendencie, mali by sme deťom v tomto období odovzdať zo seba aj z ich sveta okolo čo najviac podstatné, aby sme ich správne nasmerovali v ceste životom. Potom určite zabudnú na nejaké tie príkoria, ktoré sa im v ich malom svete prihodili.